Michael Wellner Pospíšil pôsobil dlhé roky ako kultúrny diplomat vo Francúzsku. Fotografovanie však bolo vždy jeho bytostnou potrebou. Ako výstižne vyjadril Vladimír Birgus v úvode knihy Pospíšilových fotografií: Michael vidí viac ako väčšina ľudí. Jeho fotografie mestských zákutí, obrazcov na oprýskaných stenách, letmých stretnutí v kaviarňach a baroch, zrkadlenie niekoľkých súbežných pouličných dejov či zdanlivo obyčajných objektov a vecí, ktoré v neustálom zhone míňame bez povšimnutia, poskytujú vedľa svojej nespornej výtvarnej hodnoty široký priestor. Hoci Pospíšil nezaprie svoje vzdelanie filmového dokumentaristu aj skúsenosť s humanistickou fotografiou, niektoré jeho snímky sú často skôr abstraktnými obrazmi. Pospíšilovy fotografie možno označiť aj za svojbytné denníkové záznamy, ktorých autor tak našiel spôsob, ako zdieľať svoj zážitok zo sveta. Úplne nevšednú publikáciu osobitých farebných aj čiernobielych fotografií sprevádza rozhovor s ich podobne nevšedným a osobitým autorom.