Fotografické dielo Pavla Diasa patrí medzi základné práce českej novinárskej a dokumentárnej fotografie. Dias začína fotografovať v čase, keď formálna aj obsahová strnulosť fotografie v službách ideológie začala nahrádzať fotografie živé, zachytávajúce človeka a skutočný život. Pavel Dias sa stal jedným z hlavných nositeľov odkazu klasickej humanistickej fotografie u nás a tento životný prístup si udržal až do dnešných dní. Dias je vo svojom videní a zobrazovaní sveta absolútne empatický, naplno prežíva svet so všednými hrdinami svojich fotografií. Zároveň s tým sa mu ale zázračne darí udržiavať dostatočný odstup a nadhľad, nestráca schopnosť videnia a akcentovania súvislostí, komentovania diania. On sám je priamou súčasťou svojich snímok, v každej z jeho fotografií cítime jeho osobnú prítomnosť, účastenstvo. Premenám okolitého sveta a spoločenskému vývoju napriek stále sa znovu a znovu vracia k svojmu pôvodnému humanistickému mottu – chce vysvetľovať človeka človeku, vidieť život vo všetkom. Človek a jeho život stále zostávajú stredobodom Diasových fotografií. Tým sú Diasove fotografie výnimočné, aj napriek svojej dokumentárnej či novinárskej podstate sú predovšetkým všeobecnými, nadčasovými komentármi ľudského žitia.