V úvode sú priblížené dejiny Plastic People v rokoch 1968–1976 v rámci importu psychedelického rocku do Československa a formovania prvých konceptov kultúrnych opozícií. Analyzovaný je tiež kontext politicky orientovaného disentu, predovšetkým Charty 77. Následne sú mapované roky 1976–1986: sociálna rola disentu, hudobná tvorba Plastic People, občianska angažovanosť jednotlivých členov kapely. Podzemná symfónia Plastic People taktiež detailne sleduje dlhodobé väzby rockovej skupiny na Václava Havla. Nechýba časť venovaná perestrojke, ktorá bola zlomovým narušením mocenského rádu KSČ, vrátane štiepenia, ktoré nový vývoj vyvolával v prostredí druhej kultúry.

V závere knihy je podrobne popísaný rozpad skupiny: neúspešná snaha o legalizáciu Plastic People v roku 1987, formovanie rôznych postojových táborov v rámci kapely, vznik Polnoci a Domácej kapely, cesty Mejly Hlavsy do USA a ich pozadie.
Pramenne je kniha postavená najmä na primárnych prameňoch, hocikedy zatiaľ nepublikovaných: napr. na kronikách PP, rozsiahlych pamätníckych rozhovoroch vedených s členmi PP (Brabenec, Kabeš, Janíček, Brabec, Michl, Wilson ai), dobových písomnostiach jednotlivých aktérov (v sami súkromnej korešpondencii, denníkoch a pod.). Rovnako tak boli „vyťažené“ archívne pramene nielen z proveniencie Štátnej bezpečnosti (Archív bezpečnostných zložiek, Národný archív a i.). Výsledkom je zasvätené pojednanie o legendárnej undergroundovej skupine a jej dobe; pojednanie, ktoré prináša mnoho nového a hociktoré dobre známe skutočnosti nasväcuje z doteraz neznámych uhlov.

Vydanie knihy podporil Ústav pre štúdium totalitných režimov.