Kniha jedenástich príbehov s názvom Pompejánsky pes je o umení a umelcoch, ale možno skôr o tom, čo s nimi ich umenie robí, prečo sa im nedarí, prečo sú neistí, alebo naopak šťastní, a ako hľadajú a nachádzajú. Tie príbehy sa odohrávajú v rôznych krajinách a rôznych dobách, niektoré aj v bezprostrednej súčasnosti, iné dosahujú až k budúcnosti. Sú to príbehy o útrpnej slobode, akú by si neželal nikto, a to netušíme, čo všetko musia ich protagonisti zniesť, aby sa skutočne ako umelci cítili. Sú to romantické príbehy? Asi nie v tom pôvodnom slova zmysle, skôr sú nevšední. Miluje sa v nich a umiera, podvádza sa, vzniká viera a závislosť, dochádza k nesmiernym potešeniam, ale aj bolestným stratám, vlastne sú všetky tie príbehy akýmsi benátskym zrkadlom obyčajného života. Súčasťou a zároveň umeleckým náprotivkom knihy sú dymové obrazy Magdalény Jetelovej, ktorá tiež navrhla jej celkové výtvarné riešenie.“