Spis Riflessioni pratiche predstavuje základný kameň nášho chápania spevu talianskeho baroka. V Manciniho diele sa objavujú praktické úvahy a postrehy o speve. Tí, ktorí sa domnievajú, že obsahujú nejaké „tajomstvá“ strateného umenia talianskeho belcanta, budú bohužiaľ sklamaní. To, čo sa však objavuje, sú veľmi fascinujúce pedagogické názory na umenie spevu a výučbu spevu. Pedagogické myšlienky neskorého talianskeho baroka môžu aj v dnešnej dobe sprostredkovať filozofiu a svetonázor na to, čo je to spev, a ukázať prierez myslením, ktoré pretrvalo až do dnešných dní. Keby nič iné, text ukazuje najpravdivejšie umenie týchto veľkých spevákov talianskeho baroka: každodenné štúdium s učiteľom a oddanosť majstrovstiev počas dlhého a náročného tréningu, ktorý za všetkých okolností rešpektoval prirodzenosť (tj ľudské telo a myseľ).