Prvá obsiahla monografia venovaná Ružene Zátkovej (1885–1923), maliarke, ktorej životné osudy aj umelecká tvorba sú v mnohých ohľadoch výnimočné. Od roku 1910 žila a pracovala v okruhu talianskych futuristov a ruskej avantgardy, poznala sa napríklad s Umbertom Boccionim, Giacomom Ballom, Filippom Tommasom Marinettim, Natáliou Gončarovou, Michailom Larionovom, Igorom Stravinským. Tieto kontakty a umelecky podnetné prostredie ju doviedlo k novátorskej experimentálnej tvorbe – abstrakcii a materiálovým asamblážiam s kinetickým prvkom, ktoré vo vtedajšom českom prostredí nemajú obdobu. Avantgardná tendencia vyvažuje primitivizujúcimi a dekoratívnymi kompozíciami, ktoré sa obracajú k nemennému základu umeleckej tvorby. Dielo neprávom zabudnuté Ruženy Zátkovej sa touto knihou vracia takmer po sto rokoch do kontextu českej i európskej kultúry.