Po celom Egypte sa aj po niekoľkých tisícročiach nachádza nepreberné množstvo dokladov o remeselnom a staviteľskom umení, ktoré by sme dnes – v dobe moderných technológií – boli schopní reprodukovať len s veľkými ťažkosťami. Christopher Dunn skladá dohromady výsledky svojej tridsaťročnej práce a prináša až nezvyčajne podrobnú technickú analýzu známych aj menej známych staroegyptských stavebných pamiatok. Vďaka jeho znalostiam najmodernejších výrobných technológií sa otvárajú doposiaľ netušené pohľady na technickú stránku týchto pradávnych monumentov. Pomocou digitálnej fotografie, konštrukčných počítačových programov a presných meracích prístrojov autor odhaľuje neuveriteľnú výrobnú presnosť týchto pamiatok a poodkrýva rúško tajomstva, ktoré dodnes halí metódy ich zhotovenia. Či sa jedná o obrie sochy faraóna Ramsesa, ktorých tváre sa vyznačujú zrkadlovo dokonalou presnosťou, či žulové sarkofágy v podzemných tuneloch Serapea, ktoré sa pýšia povrchom tak rovným, že by sme ho nedokázali vyrobiť žiadnu tradičnú obrábaciu techniku, máme pred sebou artefa smelo konkurujú našim najodvážnejším inžinierskym počinom. A predsa v nich môžeme nájsť stopy istých nepresností či nedôsledností, ktoré sú možno jediným kľúčom na zodpovedanie ich vzniku… Dunnov podrobný rozbor, ktorý autor doložil takmer tromi stovkami fotografií, jasne dokazuje, že hoci archeologické záznamy zaryto mlčia o dômyselných výrobných nástrojoch, technikách či dokonca „superstrojoch“, o ich použití v starom Egypte môže byť sotva pochýb.