Hlavná téma tvorby českého výtvarníka Daniela Peštu (nar. 1959) je stará ako ľudstvo samo – zložitosť a absurdita ľudského údelu a osamotenia vo vnútri ľudskej spoločnosti – vyjadrená je však výtvarnými prostriedkami 21. storočia. Pešta si počas posledných pätnástich rokov vytvoril úplne nezameniteľný rukopis, ktorý niektorých divákov okúzľuje a iných poburuje, nikoho však nenecháva ľahostajným. Dotýka sa totiž chúlostivých oblastí života, ktoré by sme radšej nechali uložené hlboko v našich vnútroch. Pod trochu drsnou, a často aj odpudivou škrupinou výtvarného obalu sa skrývajú krehké oznámenia, v ktorých môžeme v koncentrovanej a vizuálnej knižnej podobe nachádzať vlastné aj iné príbehy.