Renesančný letohrádok Hviezda patrí k symbolom Prahy. Autori ho uviedli nielen do kontextu habsburskej „rekreačnej“ architektúry, ale aj do kontextu architektúry európskej. Medzi špecifiká pražského letohrádku, ktorá text podrobne analyzuje, patrí predovšetkým pôdorys šesťcípej hviezdy, prekvapivá monumentalita stavby a jej zdanlivo bezúčelný pevnostný character a mnohovrstevnatá a súčasne hravá ikonografia bielych štukových reliéfov v interiéri, ktorých podoba evokuje. Rovnako tak obora, ktorá bola už v renesancii skrášlená zriadením širokých alej, krížiacich sa do obrazca hviezdy, je autormi knihy chápaná ako významný prvok utvárajúci charakter Hviezdy. Zásadný vplyv pri budovaní letohrádku mal pražský miestodržiteľ Ferdinand II. Tirolský (1529–1595), „inventor“ a stavebník Hviezdy. Bohatstvo motívov a myšlienok, ktoré mohli byť pre umelcov Hviezdy určujúce, sprístupňuje výpravná obrazová dokumentácia knihy, ktorá obsahuje cez 700 snímok, vytvorených špeciálne pre túto publikáciu.