Možno by sme boli radšej, keby sa kresby Ľubomíra Typlta odohrávali na nejakej vzdialenej planéte av odlišnej spoločnosti, avšak sústredene sa vzťahujú k bezprostrednému svetu okolo nás. Zasekávajú sa nielen do obnaženého, živého mäsa, ale prerážajú aj holú kosť, ktorá v tele ešte zostáva. Sú rany v ranách, ktoré sa sotva niekedy scelia, žiadna chrasta ich nepokryje. Nastavujú ostne spoločnosti aj zjavujú temné miesta v mysli. Uvoľňujú nevedomé a zviditeľňujú potlačené predstavy. Ich vyhranená výpoveď zasahuje každého, kto ich zazrel, prestupuje ho, vzbudzuje v ňom zdanie, že ich už niekde videl v sebe. Sú zároveň strelou aj terčom. Zatiaľ čo jedno oko sleduje cieľ, druhé tkvie v ňom a pozoruje protiľahlé, ktoré naň mieria. Obe patria autorovi. Obsiahla publikácia mapujúca dvadsať rokov práce autora v médiu perokresby a maľby temperou na papieri.