Antická mytológia tvorila nezastupiteľnú súčasť barokovej nástennej maľby, pretože sa stala očakávateľnou formou (nielen) svetskej reprezentácie, plniac tak priestory väčšiny zámockých a palácových rezidencií. Šírka danej problematiky je obrovská, pretože takmer všetky paláce a zámocké komplexy, ktoré boli v priebehu barokového obdobia dekorované, nesú na svojich stropoch či stenách mytologickú látku. V rámci publikácie sa pozornosť obracia k výzdobám vidieckych šľachtických sídiel v rozmedzí rokov 1650–1690, ktoré ukazujú, že mytologická tematika sleduje niekoľko dôležitých ideových rovín. Príbehy antických mýtov a postavy antických bohov odkazovali nielen k naratívnym schémam samotným, ale reprezentovali prírodné sily a pohyby astrálnych telies, pripomínali odvážne skutky veľkých mužov a cnostných žien, a predovšetkým plnili reprezentačné stratégie aristokratov 17. storočia. Objednávatelia cez mytologické syžety prezentovali veľkosť svojho rodu či vojenské úspechy s odkazom na legitimitu svojho postavenia v rámci spoločenských a mocenských štruktúr. Na rovnaké účely slúžili aj početné svadobné alegórie, oslavujúce novonadobudnuté územia cez sobášovú politiku a vyjadrujúce vieru v pokračovanie rodovej kontinuity.