Dielo Věry Novákové (narodená 1928 v Prahe) patrí k najosobitejším prejavom realizmu v českom umení druhej polovice dvadsiateho storočia. Predstavuje spolu s manželom a tvorivým súputníkom Pavlom Brázdom solitérnu postavu, ktorú nemožno jednoducho zaradiť k žiadnym spoločným tendenciám českej výtvarnej scény posledných desaťročí. Jej tvorivá výpoveď má pre českú kultúru silnú hodnotu nielen vo svojej štylistickej originalite, ale hlavne vo svojom humanistickom a duchovnom presvedčení. Monografia obsahuje celú autorkinu doterajšiu tvorivú dráhu, od konca štyridsiatych rokov, kedy bola z politických dôvodov vylúčená z Akadémie výtvarných umení, až po súčasnosť. Na základe chronologického sledu farebných reprodukcií a materiálov z osobného archívu Věry Novákové je zdokumentovaná celá vývojová komplexita jej diela, ktorá rozhodne nie je uzavretou historickou kapitolou – stále sa vyvíja a nachádza značný ohlas u dnešnej mladej generácie.

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.