František Bílek, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov symbolizmu a secesie, bol nielen sochár, rezbár a keramik, ale aj grafik, kresliar, ilustrátor, architekt, autor návrhov knižných väzieb i rôznych druhov úžitkového umenia. Mal dar svoje postoje sformulovať. Kniha ako prvá prináša súbor všetkých dostupných Bielkových textov i dobové reflexie jeho diela, ktoré neboli zďaleka jednoznačné a pohybovali sa v širokom rozpätí od nadšeného prijatia po úplné odmietnutie. Bielkov sloh má podobne ako jeho dielo výrazne mystický charakter. Texty vykresľujú pocit zúfalstva nad vinou človeka, ktorý je však prestúpený nádejou, vykúpením a vierou. Často sa v nich vracia k Otokarovi Březinovi, osobe mu najbližšej, ktorého považoval za svojho duchovného učiteľa. Do okruhu Bielkových priateľov patrilo aj množstvo ďalších podobne naladených spisovateľov, ako Julius Zeyer či Jakub Deml. Ten bol aj najčastejším glosátorom Bielkovho diela a jeho texty spolu s ďalšími sú hlbokým vhľadom do Bielkovho života a diela