Monografia predstavuje jednu zo zakladateľských osobností českého moderného umenia – maliara, literáta a výtvarného kritika Miloša Jiránka (1875–1911). V roku 1896 vstúpil do SVU Mánes a začal spolupracovať so spolkovým časopisom Volné směry. Od roku 1900 maľoval námety zo života moderného mesta; táto línia vygradovala v roku 1903 obrazom Sprchy v pražskom Sokole. Paralelne sa objavili folkloristické námety, ktoré súviseli s jeho okúzlením Slováckom. Prvýkrát ich navštívil ako člen delegácie sprevádzajúci Augusta Rodina, neskôr tu niekoľkokrát zdržiaval a podobne ako Joža Uprka maľoval miestnu krajinu a obyvateľov. Pre Jiránkovu tvorbu po roku 1905 bolo dôležité zoznámenie sa s jeho budúcou ženou Antonínou Zedníkovou; v sérii jej portrétov ovplyvnených Whistlerom sa objavujú symbolické obsahy, riešiace secesnú problematiku harmonického vzťahu ženy a prírody. Jiránkov život sa uzavrel predčasne iba v 36 rokoch. Na sklonku jesene 1910 sa nervovo zrútil ao rok neskôr zomrel na tuberkulózny zápal mozgových blán. Anglické resumé.