Publikácia ZÓNA pripomína nezávislé umelecké aktivity, ktoré v rokoch 1981 – 82 realizoval Jiří Sozanský v pomaly miznúcom meste Most, ktoré muselo ustúpiť ťažbe hnedého uhlia. Jeho likvidácia bola najväčšou kultúrnou a ekologickou katastrofou tej doby. Jiří Sozanský vo svojich sprievodných textoch podáva svedectvo o tom, za akých podmienok az akých motívov projekt pripravoval, ktorých ďalších umelcov a priateľov k projektu prizval a prečo aj po viac ako tridsiatich rokoch sa k téme zaniknutého Mosta stále vracia. Vo svojej dobe znamenal projekt v miznúcom Moste významný umelecký počin, ktorý začiatkom 80. rokov naznačil možnosti, ktorými sa výtvarné umenie môže uberať mimo oficiálnej výstavnej siene, von do prostredia, inšpirujúcou svojou dramatickosťou. Výtvarné artefakty boli postupne, spolu s celým mestom Most, porovnané so zemou a tak zostávajú ako memento vo fotodokumentácii, kresbách autorov a filmu a tiež v spomienkach tých, ktorí mali odvahu sa na miesto vypraviť. Významnú časť publikácie, okrem obrazového materiálu, tvoria listy a básne Emila Juliša, s ktorým sa Jiří Sozanský stretol v roku 1981. Tieto texty, rovnako ako texty ďalších účastníkov a pamätníkov projektu v Moste, dobre ilustrujú atmosféru doby. Z podnetu Jiřího Sozanského vznikla básnická zbierka Emila Juliša ZÓNA reagujúca priamo na výtvarný projekt, ktorý vo vyprázdnenom a pomaly odstreľovanom meste Jiří Sozanský s priateľmi vytváral. Publikáciu otvára list Jiřího Sozanského z augusta 1981, v ktorom svojmu profesorovi Jiřímu Kotalíkovi, riaditeľovi Národnej galérie, oznamuje svoje zážitky a postrehy z devastovaného mesta Most aj motívy, ktoré ho vedú k podstupovaniu rizík pri realizácii environmentálnych akcií priamo na mieste. Okrem textov Jiřího Sozanského a Emila Juliša sú v publikácii texty historikov umenia Jiřího T. Kotalíka, Ivana Neumanna, Jiřího Šetlíka a Aleny Potůčkovej, fotografov, ktorí akcie dokumentovali Jiřího Puttu a Ivana Dolejška, filmára Michala Baumbrucka, ktorého dokument Evakuácia zaznamenal umeleckými artefaktmi, spisovateľky Edy Kriseovej, architektov Jiřího Borla, Petra Kovára a Davida Vávru, básnika Taša Andjelkovského a ďalších pamätníkov, ktorí sa podujatí v Moste zúčastnili, alebo sa s nimi stretli ako diváci. Záver publikácie potom uzatvára text Jiřího Sozanského, v ktorom sa opäť vracia k osobnosti prof. Kotalíka a jeho významu pre kultúrny život v dobách normalizácie.