Monografia postihuje mnohovrstevnatý a mnohostranný vývoj českého moderného umenia v období, keď bol poznačený nebývalým tvorivým kvasom. V „kotle“ nabitom mimoriadnou energiou sa tak v rýchlom slede striedali hlavné tendencie: impresionizmus a symbolizmus, dekadencie a expresionizmus, kubizmus a civilizmus. V Čechách sa protagonistami svojrázne prijímaných smerov stali umelcami tzv. generácie deväťdesiatych rokov, ktorí založili Spolok výtvarných umelcov Mánes (Antonín Sláviček, Otakar Lebeda, Ján Preisler, František Bílek) alebo boli spojení s okruhom Modernej revue (napr. Hlavná revue). začiatku 20. storočia predstavitelia Osmy a budúcej Skupiny výtvarných umelcov (Emil Filla, Bohumil Kubišta, Otto Gutfreund, Václav Špála, Josef Čapek) či umeleckého združenia Sursum, nadväzujúceho programovo na predchádzajúcu generáciu (napr. Josef Váchal, Ján. Kniha končí pripomienkou skupiny Tvrdošíjní, ktorá ako jediná nadviazala krátko pred skončením prvej svetovej vojny na výdobytky moderného umenia, presadené predvojnovou generáciou. Jedenásť oddielov knihy predstavuje umelecké osobnosti bez ohľadu na ich generačnú či skupinovú príslušnosť. Týmto členením podčiarkujeme skryté súvislosti, ktoré často unikali dobovým reflexiám, avšak s odstupom takmer sto rokov sú stále očividnejšie. Z mnohých zastúpených umelcov sa počas doby stali piliere českého moderného umenia.