So svojím obvyklým tragikomickým pohľadom Benjamin Kuras prezentuje svoju skrz naskrz prešmýkanú, prekukanú a prechutnanú Taliansku ako rodisko našej civilizácie a jej archív, múzeum, pinakotéku, fonotéku a gastrotéku. Sprevádza nás od regiónu k regiónu veľkolepými mestami a prekvapivými mestečkami, fascinujúcimi stavbami, výraznými osobnosťami jej dejín, bizarnosťami jej tradícií a zvyklostí, drahokamami jej gastronómie, klenoty jej výtvarnej, hudobnej a literárnej tvorby a jej dizajnu. Úzkostne ich kladie do kontrastu s jej terajšou krízou ekonomickou (4 milióny pod hranicou chudoby, tretinová nezamestnanosť mládeže), demografickou (úbytok obyvateľov nenarodením a emigráciou o štvrť milióna ročne, vyľudňovanie vidieka a menších miest), migračné (pokračujúce stotisícové prítoky a ifrické) slabnúcou úctou k svojim civilizačným úspechom, chabnutím kvalít a zručností, ktoré ich tvorili, a stratou kontinuity, zmyslu a vôle pokračovať. S obavami z blížiaceho sa konca tohto civilizačného bohatstva nás pozýva, aby sme ich začali naliehavo vstrebávať, pre svoju vlastnú kultúrnu a civilizačnú spásu.