Fascinujúci cestopis o krásach a tajoch Šalamúnových ostrovov, Fidži, Nových Hebríd či Novej Británie. Po prvej výprave na legendárne ostrovy v Pacifiku, do oblasti Polynézie čiže Mnohoostrovie, sa slávny cestovateľ a etnológ Miloslav Stingl vydáva do kútov ešte tajuplnejších… V druhom dieli svojich memoárov z ciest do južných krajín, kde žili kanibali a ľudia sa milovali aj na maličkých , mieri do dvoch oblastí zároveň. Najprv zaspomína na svoje potulky Melanéziou, „krajinou temných ľudí“, aby potom vykonal čitateľov Mikronézií, rozľahlým lánom sveta so stovkami mikroostrovov, kam sa autor dostal skôr ako ničivá globalizácia. „More sa vzpína. Nebo horí. A na lazúrnych vodách západu tohto najväčšieho oceánu našej planéty plávajú ťažké ostrovy. Svet je tu iný. Svet je tu hocikde o desať tisíc rokov pozadu. Zastavil sa tu čas? Nie, čas aj tu beží. Ale kým preklenie vzdialenosť medzi jednotlivými kultúrami, ktoré dnes národopisec na našej planéte nachádza, bude tento svet, Melanézia vzdialená a zabudnutá, vzdialená a záhadná, vzdialená a mlčanlivá, obrazom našej vlastnej minulosti,“ napísal Stingl v úvode bezo zvyšku vypredanej knihy z roku 1970 K spomienkam na Šalamúnove ostrovy, Fidži, Nové Hebridy či Novú Britániu, kde žijú kučeravé národy, pridáva aktualizované a komentované vydanie aj mikronézske príbehy z roku 1976. Rozprávanie o prvom tetovanom belochovi na Ponape, o kamenných minciach na Yape tajomných stavbách oceánskych „Benátok“ v Nan Madol alebo tiež o ľuďoch, ktorých spoločenské postavenie určuje – áno – obyčajný hrebeň.