Piaty román Paola Giordana Tasmánia je možné priradiť k žánru autofikcie. Jeho rozprávačom a hlavným hrdinom je fyzik, ktorý sa živí písaním, práve pracuje na románe o atómovej bombe a prežíva niekoľko kríz: krízu stredného veku, krízu manželskú, krízu tvorivú a súčasne aj krízu klimatickú, spoločenskú, skrátka krízu nášho sveta. Jeho životné tápanie sledujeme v rozmedzí približne siedmich rokov, od teroristického útoku na parížsky Bataclan až po ústup epidémie covidu. Sedem rokov charakterizovaných frenetickým zrýchlením života, rozvoja technológií, polarizáciou názorov a spoločnosti, ako aj ochromením, zastavením a potrebou kontaktu, ktorý nie je len virtuálny.