V predslove knihy známy etnograf, prof. PhDr. Josef Kandert, CSc., okrem iného píše, že kniha je jedinečným svedectvom o živote a filozofii súčasných indiánskych obyvateľov predmetnej oblasti Severnej Ameriky. Celé územie tzv. Severozápadného pobrežia prešlo búrlivým vývojom, na ktorom sa podpísal predovšetkým veľrybársky boom. Európska aj americká potreba veľrybieho tuku a kostíc sem priviedla desiatky a stovky plavidiel s posádkami, z ktorých mnohé nemali iste ďaleko do hrdinov románu „Morský vlk“ od Jacka Londona. Indiáni sa na tejto veľrybí horúčke podieľali jednak v úlohe zásobovateľov, jednak aj v úlohe najímaných plavcov a tiež ako konkurenti európskych posádok, teda ako miestni lovci veľrýb. V každom prípade sa stali adresátmi výrobkov európskej aj americkej produkcie, najmä železných a oceľových nástrojov. Je skoro isté, že za obrovským rozvojom tunajšieho rezbárstva stoja práve aj dovážané nástroje, ktoré výrazne uľahčili námahu všetkým sochárom a rezbárom. Bol to zrejme veľrybí boom, ktorý viedol k migrácii vnútrozemských indiánskych skupín k pobrežiu ak vzniku veľkých dedín, v ktorých sa týčili desiatky pamätných stĺpov. V každej dedine totiž súperilo o moc a spoločenskú prestíž niekoľko náčelníkov a ich stúpencov. Vonkajším výrazom tohto súperenia potom bolo vztyčovanie drevených pamätníkov a budovanie veľkolepých spoločenských (rodinných či rodových) domov a tiež organizovanie veľkolepých, reprezentatívnych hostín označované ako „potlače“. Je celkom charakteristické, že naše trampské hnutie si privlastnilo toto označenie, najskôr preto, že anglický prepis tohto pojmu, totiž „potlach“, má svoj významový variant aj v českom táraní.
V druhej polovici 19. storočia zasiahli do vývoja miestnych kultúr centrálne vlády, a to tak vláda Spojených štátov, ako aj koloniálna kanadská vláda. V oboch prípadoch boli potlače zakázané s odôvodnením, že vedú k ožobračovaniu indiánov a že sa pri nich odohrávajú barbarské a krvavé obrady. Súčasne bolo začaté silné asimilačné úsilie zo strany oboch vlád. Keď na prelome 19. a 20. storočia začali v tejto oblasti svoje etnografické a folkloristické výskumy žiaci Franza Boasa, na čele so samotným pánom profesorom, vyzeralo to, že už skúmajú dožívajúcu alebo polomŕtvu kultúru.

Knižka, ktorú držíte v ruke, dokazuje, že to bola predčasne pesimistická domnienka. Autor v nej totiž predstavuje svet moderných indiánov, ktorým sa podarilo transformovať staré tradície, často až dodatočne oživené aj vďaka etnografickým monografiám boasovskej generácie, do podoby súčasnej kultúry. Je to, pochopiteľne, iná kultúra ako bola tá zobrazovaná na kresbách Malaspinovej výpravy v 18. storočí, alebo popisovaná v poviedkach Jacka Londona. Je to však v každom prípade svojbytná a indiánska kultúra súčasnej Severnej Ameriky