V roku 1908 Edith Durhamová takmer samotná (len so svojim verným albánskym sprievodcom) prechádzala krížom krážom cez izolované, málo zmapované av danej dobe často démonizované územie severoalbánskych horských kmeňov. To vo svojej dobe predstavovalo jedno z posledných celistvých osídlení v Európe, kde stále vládlo nepísané zvykové právo. Durhamová v tejto knihe čitateľnou a nezriedka aj humornou formou poskytuje svedectvo o živote miestnych ľudí, ich kultúre, spoločnosti i náhľade na svet – to všetko prostredníctvom jej vlastných zážitkov a neobyčajných príbehov, ktoré počas svojho viac ako ročného pobytu medzi horalmi nazbierala. Zároveň sa jedná o zásadnú etnografickú prácu, ktorá poodhaľuje jeden z (vo svojej dobe) najmenej objavených kútov Európy.

Mary Edith Durhamová (1863–1944) bola anglickou umelkyňou a predovšetkým antropologičkou a cestovateľkou, ktorá počas svojej viac ako 40 rokov trvajúcej kariéry farbisto popísala množstvo aspektov života rôznych skupín obyvateľov žijúcich na Balkánskom polostrove (predovšetkým Albáncov a Srbov). Jej hlavné práce sa týkali spoločnosti, kultúry a histórie horských kmeňov žijúcich na území dnešného severného Albánska, Kosova a Čiernej Hory. Životná dráha Durhamovej a jej úspechy sa zároveň stali inšpiráciou pre mnoho ďalších cestovateľov a antropológov, ktorí sa v danom regióne neskôr pohybovali.