Pôvod tradičnej tibetskej medicíny je starobylý, ale vďaka neprerušenému odovzdávaniu vedomostí je jej odkaz dodnes stále dostupný aj nám. Jadrom tejto liečebnej tradície je hlboké spojenie človeka s prírodou. Pozorovaním prírody sa dá mnohému naučiť a tento prístup ovplyvnil aj tibetskú medicínu. Metafory z oblasti prírody sú bežne používané na triedenie, zapamätanie si a vysvetľovanie rozličných stránok tradičnej tibetskej medicíny, ktoré sú potom tiež graficky znázorňované ako stromy, kmene a listy. Rôzne oddelenie tibetskej medicíny tak predstavuje deväťdesiat deväť stromov. Ten, kto ich študuje, sa teda pohybuje medzi koreňmi, kmeňmi, vetvami, lístím, kvetmi a plodmi, akoby prechádzal veľkou záhradou. Tibetský lekár, ako dobrý záhradník, využíva svoje bohaté znalosti na to, aby akejkoľvek nerovnováhe predchádzal alebo ju liečil. Učenie doktora Nidy – takto ho aj jeho žiaci oslovujú – sú veľmi populárne po celej Ázii, Európe, Amerike a Austrálii. Na všetkých týchto miestach sa študenti cvičia v tradičnej tibetskej medicíne, masážach kunye, liečení mantrami, správnej strave a správaní, analýze snov, sača (geomantii), ale aj v zrodení a smrti pohľadom tibetskej medicíny.