Neurovedec Adrian Owen urobil so svojim tímom prevratný objav. Preukázal, že vážne poškodený mozog niektorých nehybných a nereagujúcich pacientov vykazuje pri snímkovaní funkčnou magnetickou rezonanciou zreteľnú aktivitu. Štatisticky sa to týka takmer každého piateho pacienta vo vegetatívnom stave. Objav vedci prvýkrát publikovali v časopise Science. Súmračný svet vedomia týchto pacientov – kdesi medzi životom a smrťou – nazval Owen „šerá zóna“. Ľudia, ktorí túto súmračnú zónu obývajú, sú často považovaní za nenávratne stratených – súdia sa, že nevnímajú a nemajú povedomie o vlastnom ja. Šokujúcim objavom je, že to tak nie je: ich neporušené vedomie v skutočnosti zostáva uväznené hlboko vo vnútri zdevastovaného tela a zničeného mozgu. Títo ľudia počujú všetko okolo seba, sú schopní vnímať a pamätať si, pociťujú emócie, hlavou sa im naháňajú myšlienky, cítia radosť i bolesť – ako my ostatní. Nie sú ani naozaj živí, ani naozaj mŕtvi. Mlčky prežívajú v „šerej zóne“. Zásluhou Owenovej priekopníckej metódy teraz môžeme s týmito jedincami (teda nielen s tými, ktorí trpia tzv. syndrómom uzamknutia ako postava z knihy a filmu Skafandr a motýľ) komunikovať – môžeme na ne hovoriť – a oni s potešením reagujú prostredníctvom svojho mozgu.