Aj keď počiatky stereotaktickej funkčnej neurochirurgie možno datovať do konca 40. rokov minulého storočia, jej rozvoj začína so zavedením spoľahlivých implantovateľných neurostimulátorov a rádiologických techník umožňujúcich presnú lokalizáciu cieľovej štruktúry na zavedenie neurostimulácie. Princípom lezionálnej stereotaxie je vytvorenie definovanej lézie cieľovej štruktúry a aj keď sa v tomto prípade jedná o zásah ireverzibilný, nové cielené systémy a techniky vytvárajúce léziu umožňujú presne vymedziť lokalizáciu a rozsah lézie, optimalizovať efekt výkonu a minimalizovať jeho nežiaduce účinky. Najväčšia pozornosť je v knihe venovaná terapii hybných porúch pri Parkinsonovej chorobe, ďalej stereotaxi u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou, u inak neovplyvniteľných psychiatrických ochorení či stereotaktickej terapii bolesti. Ďalšou témou sú v súčasnosti vyvíjané implantabilné systémy či problematika bezrámovej stereotaxie.