Ópium. Samotný zvuk tohto slova vyvoláva predstavy utajených priestorov v exotických krajinách, kde malátni fajčiari mdle polehávajú v namodralej hmle vonného ópiového dymu a naklonení nad purpurový plameň nefritové lampy vdychujú dym z dlhých bambusových fajok. Dnes je však k dispozícii málo skutočne presných informácií o zvyku, ktorý bol po 300 rokov zásadný pre život miliónov ľudí po celom svete. V Ópiovej kultúre Petera Lee sa stretávame s fascinujúcim rozprávaním, ktoré sa dotýka každého aspektu čínskeho umenia i remesla fajčenia ópia. Začína stručným prehľadom dlhej a farbistej histórie ópia a príbehu o tom, ako sa vlastne začalo fajčiť pre potechu v Číne, prináša podrobné popisy pestovania a zberu ópia; dozvedáme sa o všetkých exotických pomôckach a doplnkoch, ktoré sú potrebné k čínskemu spôsobu fajčenia ópia, o prechode ópia z jednej z najdôležitejších liečivých bylín až k štatútu zakázanej látky, ktorú súčasný farmaceutický priemysel potláča, o súvislostiach ópia s I'Ťing, taoizmom a čínskou medicínou, o umení, kultúre, filozofii, farmakológii a psychológii tohto tradičného ázijského zvyku. Text priebežne dopĺňajú zaujímavé citácie z diel osobností literatúry a umenia, ktorí zároveň tiež boli fajčiarmi ópia, ako sú Jean Cocteau, Pablo Picasso, Emily Hahn a Graham Greene. Ponúka klenoty dlho zabudnutého tajomstva ópia a rúcajú mýty o ópiu a jeho využitie ako prostriedku na uvoľnenie.