Hovoriť v dnešnej dobe o vonkajších príčinách únavy a stresu by bolo pravdepodobne príslovečným nosením dreva do lesa. Samotný spôsob života v tzv. civilizovaných krajinách v 2. polovici 20. storočia prináša nespočetné množstvo situácií, predstavujúcich pre človeka predtým nebývalú duševnú záťaž. Ak dôjde k fyzickej únave, nie je regenerácia väčšinou zložitá. Postačí bežný odpočinok, prísun energie v podobe potravy či dostatočný spánok. Ak však ide o úbytok síl v oblasti psychickej, najmä v prípadoch dlhšie trvajúcej záťaže, nebýva obnova síl už tak jednoduchá. Pritom treba pripomenúť, že dôsledkom týchto stavov nie je iba momentálna znížená výkonnosť, zlá koncentrácia alebo podliehanie nedobrým náladám. Vedľa nich (a mnohých ďalších nepríjemných príznakov) vstupuje do hry aj problematika tzv. psychosomatických ochorení. Moderná medicína registruje vzrastajúci počet takto označovaných chorôb.