Lekár aj pacient očakávajú od lieku, že prinesie dobro vo forme vyliečenia, zlepšenia zdravotného stavu, resp. kvality života, alebo zabráni vzniku ochorenia. Lieky však môžu okrem bežných prejavov nežiaducich reakcií vážne poškodiť zdravie, alebo spôsobiť smrť. Príkladom je úmrtie po jednom z najbezpečnejších antibiotík – penicilíne. Nevyhnute sa vynára otázka: Sú v súčasnosti používané lieky dostatočne bezpečné? Máme o nich dostatok vedomostí? Poznáme metódy monitorovania rizika, aby sme mohli preventívne zasiahnuť pri iatrogénnom pôsobení lieku? Na tieto a podobné otázky má odpovedať prekladaný text. Zhodnotenie lieku a rozhodnutie použiť ho v terapii je proces založený na bilancovaní prínosu terapie oproti riziku. Samostatne zdôrazňovať riziko terapie nemá zmysel, ak sa súčasne nepoukáže na výhody (benefit) aplikácie (vedie k terapeutickému nihilizmu). Rovnako nesprávne je zdôrazňovanie bezpríznakovosti alternatívnej medicíny, čo je v modernej medicíne nebezpečný fenomén. Jeho šíreniu napomáha neschopnosť odhadnúť riziko alopatického lieku v kontexte s diagnostikovaným ochorením.