Kadiaľ prejde, zanecháva za sebou neviditeľnú stopu svojej vône – prchavú a záhadnú, očarujúce a priamo zvádzajúce k odhaleniu tajomstva svojej nositeľky. Ale záhady sú od toho, aby zostali uzamknuté a tajomstvá nevyslovené, inak by stratili všetko svoje čaro, ktoré v nás vyvoláva ono príjemné chvenie. Rumeur najprv okolo seba šíri svieži a ovocný vír čerstvo rozvitých magnóliových pukov. Potom prichádza rad na tajomstvo ukryté v srdci vône – šepkajú nám o ňom opojné biele orgovány, medovo sladký jazmín Sambac a majestátne biele ruže. Ale nech počúvame akokoľvek dobre, musíme ďalej – až k samotnému základu, kde tajomstvo vône stráži pačuli a pižmo s dotykom ambry.