Koľko toho unesie báseň? Nie v zmysle „ako veľa“, ale „ako najmenej“. Práve s týmto pokušením sa Vít Slíva vyrovnáva. A je to pokušenie, ku ktorému v istom okamihu dôjde snáď každý zasvätenec Poézie, pričom Slíva si k nemu kliestal cestu už v predchádzajúcich zbierkach. Ďalším silným momentom je stretnutie Eróta s Thanatom, objatie lásky a smrti. A potom sú tu veci posledné, Slívova eschatológia – lúčenie, straty, tiaže nenávratná. Prechádzame sa básnikovou „temnou nocou“, teda stavmi plnými úzkostí a neistôt: Čo s nami bude, až tu už nebudeme? Čo všetko utiahne slovo, keď sa ho musíme vzdať? A čo utiahne viera, keď sa dostavujú myšlienkovo studené besy pochýb? Barokové zvary av nich viac tmy ako svetlá… a Boha nevidieť. Viem, že by som mal veriť, ale neviem to. Neviem to, ale modlím sa.