Publius Vergilius Maro (70 pred n. l.-19 nl), najvýznamnejší rímsky básnik tzv. zlatého obdobia rímskej literatúry, vytvoril epos Aeneis na prianie cisára Augusta. Dielo písané v hexametri (šesťstopovom verši) pozostáva z dvanástich kníh a takmer 10 000 veršov. Je zásadne ovplyvnené homérskymi eposami a pojednáva o ceste hrdinu Aenea, mýtického predka rodu Juliov, z horiacej Tróje do Talianska ao jeho následných bojoch s talianickými kmeňmi. Aeneas pokladaný za praotca Rimanov, je v epose vykreslený ako ideálny Riman zosobňujúci všetky národné cnosti. Epos zásadne ovplyvnil rímsku i neskoršiu európsku literatúru – od stredoveku, cez dobu renesancie a humanizmu až po súčasnosť a predstavuje jeden zo základov klasického kánonu pre štúdiá latinčiny i filológie. Aeneis sa oi stala aj inšpiráciou pre Dantovu Božskú komédiu, v ktorej je Vergilius stelesnením umenia a ľudskej duševnej síl. Prevod Aeneidy do slovenčiny má dlhú tradíciu – klasický a dodnes najcitovanejší je však predovšetkým preklad Otmara Vaňorného (1933), z ktorého vychádza aj modernejší preklad Rudolfa Mertlíka (1970).

Vzhľadom k významu Aeneidy a dobe, ktorá uplynula od vzniku Vanorného prekladu, je nutné oceniť rozhodnutie Michala Ctibora zaobstarať preklad úplne nový, moderný, rešpektujúci však zároveň tradíciu časomerného prekladu antickej literatúry v českom prostredí. Ctiborov preklad Vergiliovho eposu predstavuje zásadný edičný počin nielen v rámci edície Antika, a ašpiruje aj na to, aby oslovil ako odbornú, tak aj širšiu čitateľskú obec, ktorej antická literatúra, história a kultúra stále ešte niečo hovorí.

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky