Poézia nemeckej poetky Hildy Dominovej (1912–2006) súvisí s jej dramatickým životným osudom. Po nástupe nacizmu z rasových dôvodov emigrovala – najprv do Južnej Ameriky, neskôr žila v USA. Po vojne sa vrátila do rodného Nemecka. Dominovej básnická tvorba sa zrodila najmä z prežitého utrpenia. Nad emóciami v nej prevažuje jasnozrivý intelekt, nad pocitmi reflexia. Charakterizuje ju triezvosť a zároveň prenikavosť pohľadu zasahujúca podstatu vecí, pričom je v nej hĺbka čistej poézie. Výsledný dojem je koncentrovaný do silného zážitku a ten núti k úvahám o základných polohách ľudskej existencie. Všetko však, vrátane ľúbostných motívov, domova, prírody pokrýva vrstva osudovosti. Poézia Hilde Dominovej je obranou ľudskosti, humanizmu. V Nemecku získala viacero významných cien. Preložil Tomáš Gáll.