Básnická zbierka Pavla Elgyütta má zvláštny osud, predovšetkym v tom, že autor sa jej, žiaľ, nedožil – odišiel práve v čase, keď kniha opúšťala brány tlačiarne. Počas svojho života sa angažoval v paralympijskom hnutí – sám pripútaný na vozík po nešťastnom úraze. Jeho básne sú napriek nepriazni osudu plné odhodlania a lásky k životu.

„Pri čítaní týchto veršov som pocítil veľkú pokoru a zároveň aj obdiv k človeku, ktorý sa takýmto spôsobom vyrovnáva so svojim životným hendikepom. Básne a texty P. Elgyütta nám prinášajú veľa prekvapujúcej básnickej krásy, skvelých básnických obrazov, pozorovateľskej jemnosti a ukazujú nám, koľko sily sa skrýva v studniach, na dno ktorých hádam ani nedovidíme.“

KamilPeteraj

„Tak, ako každý človek má svoj vlastný príbeh, má ho aj knižka, ktorú práve držíte v rukách. A je až neuveriteľné, aké dokáže život namaľovať obrazy…“

Ján Riapoš