Latinské slovo interregnum označuje čas prechodu, kedy nám minulosť už a budúcnosť ešte nepatrí. Súčasné interregnum ohlasuje všadeprítomné slovo antropocén. Vynorilo sa v roku 2000 na označenie epochy, kedy je ľudstvo rozhodujúcim geologickým činiteľom na planéte Zem a kedy svojou činnosťou môže svoj jediný domov v kozme zničiť. Komunikačné technológie premenili verejné priestory na globálne digitálne plytčiny, kde sa namiesto názorových väčšin formujú väčšiny divoko lajkujúce a hejtujúce. Spoločnosť sa polarizuje, šíria sa apokalyptické nálady a strach zo sprisahania mocných. Do našich životných svetov vtrhli hyperobjekty ako globálne otepľovanie. Všetko ovplyvňujú, všade škodia a všetci sme súčasne poškodení aj vinníci. Velebné veľcelky ako národy alebo impéria sa potrhali, v medzerách medzi nimi sa začína formovať aktivistická demokracia kritických množstiev efektívne komunikujúcich, ale nezávislých jednotlivcov – plétokracie. V nej už nebojuje jeden „veľký subjekt oslobodenia“ (demos) proti jednému „veľkému subjektu útlaku“ (kapitálu), skôr sú v behu pouličné bitky, v ktorých sa hybridizujú centrá a periférie, formy vlastníctva, kapitál a práce, globálnej a lokálnej identity .