Euroamerická žurnalistika sa nachádza v hlbokej profesno-existenciálnej aj existenčnej kríze. Zdá sa, že novinárska profesia v tej podobe, ako sa ustanovila najmä po druhej svetovej vojne, stojí pred paradigmatickou zmenou, ktorej obyčajne predchádza stav krízy. Tento proces sa dotýka aj českých žurnalistov. Monografia Českí novinári v komparatívnej perspektíve: Hybridní, virtuálni a miznúci žurnalisti v post-transformačnej fáze hľadá v siedmich kapitolách príčiny krízy novinárskej profesie v euroamerickom kontexte. Analýza sa sústreďuje nielen na príčiny straty dôveryhodnosti českých novinárov, ale dotýka sa celého procesu ich profesijnej socializácie, ktorý prebieha v ráme post-transformačnej oligarchizácie domáceho mediálneho systému pod vplyvom hybridizácie a virtualizácie profesijných praxí, a vedie k prehlbovaniu profesijno-identitného štiepenia. Štúdia vychádza zo štyroch kvantitatívnych a dvoch kvalitatívnych výskumov realizovaných medzi domácimi novinármi az komparatívneho výskumu českých, poľských a švédskych študentov žurnalistiky. Text tak približuje hodnotové i profesijné postoje novinárov a ich premeny v poslednej post-transformačnej fáze ponovembrového budovania nového mediálneho systému, teda v etape, keď vonkajšie aj vnútorné ekonomicko-technologické, ale aj geopolitické zmeny prehlbujú naznačenú profesnú krízu. Analýza formou niekoľkých komparatívnych rezov ponúka ako porovnanie postojov domácich novinárov v uplynulých pätnástich rokoch, tak aj ich porovnanie so zahraničnými žurnalistami.