Monografia je zameraná na nežiaduce správanie na pracovisku, ktoré zasahujú do osobnostných práv zamestnanca, teda monitorovanie, chránené oznamovanie (whistleblowing), diskrimináciu a šikanovanie. Vychádza z národnej i únijnej právnej úpravy, medzinárodného kontextu ľudskoprávnych dohovorov a najmä z judikatúry českých i európskych súdov. ***** Autorka najprv vymedzuje, akú mieru súkromia má zamestnanec zákonom zaistenú na pracovisku a aké možnosti a limity má zamestnávateľ pri monitorovaní zamestnancov. ***** Nová právna úprava chráneného oznamovania poskytuje oznamovateľom, predovšetkým zamestnancom v súkromnom aj verejnom sektore možnosť bezpečne podať oznámenia v rámci povinne zriaďovaných interných alebo externých mechanizmov. ***** Ďalej sa autorka zaoberá zásadou rovnosti a zákazom diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch a zisťuje, či právna úprava poskytuje zamestnancom dostatočnú ochranu pred nerovným alebo diskriminačným konaním zo strany zamestnávateľa a či § 10 antidiskriminačného zákona zabezpečuje v konaní pred súdmi skutočnú a účinnú právnu ochranu. ***** Záverečná časť knihy je venovaná pracovnoprávnym aspektom šikanovania na pracovisku, ako je mobbing či bossing. Autorka skúma, či je zamestnanec pred šikanovaním na pracovisku dostatočne chránený, ako možno mobbery účinne postihnúť a napokon či, prípadne v akej výške bude zamestnávateľ povinný k náhrade škody, ktorá bola šikanovaniu zamestnancovi spôsobená.