V príspevkoch ôsmich autorov z troch krajín strednej Európy sa z rôznych pohľadov rozpráva o byrokratizácii a deformácii prevádzky vedeckého bádania a univerzít od deväťdesiatych rokov 20. storočia. Pozornosť sa sústreďuje na patologické premeny, ktoré vyvolala snaha uplatniť neoliberálne dogmy v tejto oblasti, a ako sa v mene obmedzení zásahu štátu do oblasti vedy a vzdelania podporoval rozvoj klientelizmu a korupcie, ako sa opatrenia, ktoré mali pluralizovať možnosti a podporiť iniciatívu jednotlivých vedcov a bádateľských kolektívov zmenila na prostriedky oligarchizácie, atď. Kniha optimisticky považuje obdobie tvrdej vlády neoliberálnych prístupov za odbyté a uvažuje o výhľadoch pre prichádzajúcu dobu.