K tvrdeniu, že „veda existenciu rás vyvracia“, existuje podstatná a veľmi zvláštna námietka. Aj keby existencia rás bola nesprávna, treba preskúmať slovo „vyvracia“. Inými slovami, pôsobí rasistická ideológia na úrovni „dokazovania“ a „vyvracania“ alebo skôr na úrovni výkladu? A ďalej, je možné sa kvôli určeniu pravdivosti či nesprávnosti rôznych ideológií obracať k „vede“ bez toho, aby sme upadli do úplne obyčajného scientizmu? Vyhlasovať, že sa rasistické teórie minulosti presadzovali iba na pseudovedeckých základoch, môže upokojovať zarytých antirasistov, pravda to však nie je. „Vedecká“ spôsobilosť mnohých rasistických autorov, od Linnéa a Blumenbacha k Otmarovi von Verschuerovi či Vacherovi de Lapouge a mnohých ďalších, je nepochybná. Bolo by mylné s mnohými rasistami veriť, že rasizmus je vedecky pevne podložený, alebo s mnohými antirasistami uveriť, že dnes kontorverzní autori sú len „pseudovedci“.