S narastajúcou medializáciou nášho sveta a jeho presýtením textami a informáciami sa zvyšuje potreba orientácie. Potreba orientácie je potrebou smerodajných vodítok, ktorých absencia ochromuje ľudskú schopnosť konať. Filozofickému uchopeniu otázky orientácie venuje jeden zo svojich kratších textov Immanuel Kant. Ide o príležitostný text z roku 1786 Čo znamená orientovať sa v myslení?. Tento text predstavuje spoločné východisko a orientačný bod, na ktorý nadväzuje sedem príspevkov z pera českých a slovenských autorov. Ich spoločným menovateľom je pýtanie, ktoré je tiež Kantovou otázkou: čo dnes môže znamenať ono „orientovať sa v myslení“? Čo je pre ľudské myslenie smerodajným východiskom, umožňujúcim nestratiť sa – či už „v temnej noci nadzmyselne“, alebo v priestore presýtenom obsahmi? ***** Štúdie nadväzujúce na Kantov text možno rozdeliť do dvoch skupín: tá prvá zahŕňa mysliteľov nemeckej klasickej filozofie Herdera, Jacobiho, Fichta či Schellinga, v druhej sa dostávajú k slovu dvaja z najvýraznejších kritikov filozofickej tradície – Wittgenstein a Levinas. Snahou autorov bolo vyjsť od Kantovho pýtania a za pomoci vybraných mysliteľov ich podrobiť ďalšej reflexii. Chcú tak preveriť nosnosť Kantovho stanoviska aj naznačiť jeho medze. Čitateľ má vďaka tomu v rukách síce čiastkový, ale zároveň výrazný prierez moderným kontinentálnym myslením, ktorý môže slúžiť ako vodítko na premýšľanie otázky po orientácii v myslení.