Sociologický esej, písaný v dejinotvorných mesiacoch rokov 1989 a 1990, vychádza po tridsiatich troch rokoch od svojho vzniku vo štvrtom vydaní. Rozpráva príbeh o tom, ako despotický socialistický štát v päťdesiatych rokoch najprv vyvlastnil rodinu, teda súkromnú sféru života, aby sa nakoniec dočkal toho, že rodina kolonizovala štát. Prenáša nás do myslenia prelomovej doby svojho vzniku a prináša stále platné vysvetlenia najnižšie položených príčin pádu starého režimu, teda súkromných ašpirácií a vynútených stratégií veľmi rôznych skupín bezmenných sociálnych aktérov starého režimu, tých dole aj tých hore, ktoré viedli nakoniec k tomu, že tu nezostal takmer nikto, kto by mal záujem na jeho ďalšom udržaní.