Monografia venovaná ibero-africkým a indiánskym kultom a slávnostiam a doplnená rozsiahlou obrazovou dokumentáciou ponúka porovnanie pôvodných scénických tradícií troch kontinentov, ktoré sa po objave Nového sveta stretli v priestore Južnej Ameriky, aby po ich vzájomnej synkrézii vznikli scénické prejavy nové.
Dominantná kresťanská evanjelizácia umožnila symbiózu s obradnými tradíciami afrických a indiánskych etník. Tie sa podieľajú hlavne na fiestách a ceremóniách k pocte Božieho tela (Corpus Christi), Matky Božej, dôležitých svätcov, a to hlavne scénickými prvkami: maskami a kostýmami démonov, hudbou, tancom, spevom a pod. vychádzajúce z totemismu a fetišizmu, ktoré sa neskôr rozšírili v Karibiku alebo v Brazílii a Venezuele (vúdú, candomblé). Pritom spontánne absorbovali indiánsky šamanizmus a katolícky mysticizmus. Pre komparáciu s africkými obradnými vplyvmi nechýba ani kapitola, ktorá prostredníctvom autentických dokumentov a skúseností autora približuje scénické prejavy etnických ‚náboženstiev‘. Špecifickým ‚doplnkom‘ k téme je charakteristika hlavných tanečných a hudobných foriem kontinentu, akými sú samba, salsa alebo tango, pozornosť je venovaná aj svetovo presláveným karnevalom.