Vo svojom novom diele Skáza alebo zachovanie nadväzuje autor na svoje predchádzajúce diela a upozorňuje na úpadok Západnej civilizácie, ktorý na rozdiel od iných autorov vidí predovšetkým v úpadku prirodzenosti, spolupatričnosti av pýche ľudského rozumu. Je v súlade s inými autormi ohľadom prejavov dekadencie, ale dôvody vidia hlbšie a hľadá esenciálnu príčinu dekonštrukcie civilizácie. Odlúčenie od prirodzenosti nevidí len rozchodom s prírodou živiteľkou, ale aj stratou prirodzených inštinktov rodinných a stratou identity s rodným spoločenstvom (s národom a štátom). Výsledkom je človek egocentrista zameraný na uspokojovanie zmyslových požitkov a ekonomické záujmy, človek strácajúci tiež kolektívne cnosti (súnáležitosť, vernosť, vďačnosť, jednotu, úctu, solidaritu), ktoré miznú ako nepotrebné s poklesom významu spoločenstiev. Nastáva anómia a neschopnosť morálneho nadhľadu potrebného na spravodlivé posúdenie. Úlohu hrajú len osobné záujmy a účelové združenia. Ľudské práva sa stávajú iba nástrojom organizovaných záujmov na obmedzenie slobody iných. Výsledkom sú viditeľne nesymetrické požiadavky na ľudské práva (pre niekoho platí, pre iného nie) a úplná strata spravodlivého úsudku