Autor sa pýta, ako chápať sociológiu v súčasnej „neskorej“ dobe, pričom sa neprikláňa ani k postmodernému relativizmu, ani k obhajobe vedeckého charakteru sociológie. Volí tretiu cestu: na základe filozofickej hermeneutiky H.-G. Gadamera sa snaží sociológiu určiť ako humanitnú disciplínu. Využíva gadamerovské koncepty ako hermeneutický kruh, dialektiku otázky a odpovede, sensus communis, tradíciu, dejinnosť rozumenia a ukazuje, akým spôsobom sa ich prostredníctvom dá rozumieť predmetu sociológie aj jej epistemológii. Umožňuje tým pochopiť, prečo súčasná sociológia tak nutkavo hľadá označenie súčasnej spoločnosti, prečo sa stále vyrovnáva s vlastnou minulosťou (diskusia o postmoderne, obraty v sociológii) a prečo sa triešti do mnohých drobných tém.