Sedemnásty diel edície Kľúč k sebestačnosti sa venuje nultej permakultúrnej zóne, teda človeku a jeho spoločenstvu. Venuje sa jednému z pilierov permakultúrnej etiky – starostlivosti o človeka. Aby sme boli sebestační a náš život smeroval po dlhodobo udržateľnej ceste, je potrebné tvoriť spoločenstvo, v ktorom sa dobre žije. V ktorom sa zamýšľame nad tým, ako spolu komunikovať a ako popisovať aj uskutočňovať spoločnú víziu.
Publikácia venovaná človeku a jeho spoločenstvu sa zameriava na aspekty sociálnej permakultúry. Venuje sa ceste z mesta na vidiek, načrtáva jej proces aj si kladie otázky, ktoré je vhodné si zodpovedať. Autori sa v článkoch zamýšľajú nielen nad lokálnym usporiadaním komunít a ich vnútornou komunikáciou pomocou sociokracie a dračieho snívania. Vnímajú tiež prepojenie komunít vo svete a ich spoluprácu pomocou férového obchodu alebo výmeny skúseností. Texty popisujú aj prácu v záhrade či v sociálnych podnikoch, ktorá napomáha človeku získať sebavedomie a stať sa hodnotným členom spoločenstva.