Táto kniha sa v širšom kontexte venuje najväčšej súčasnej severomexickej indiánskej skupine – Tarahumarom. Autor ju rozdelil do troch častí, v ktorých sa najskôr snaží o zachytenie genézy Tarahumarov a niektorých ďalších indiánskych skupín severného Mexika od prehistorických čias do príchodu prvých španielskych conquistadorov a misionárov. Druhá časť sa zameriava na niektoré teoretické pojmy ako etnická, sociálna a kultúrna identita, indigenizmus, vnútorný kolonializmus ai. Tretia časť je najrozsiahlejšia a je výsledkom autorovho etnografického a archívneho výskumu medzi Tarahumarmi v rokoch 1992, 1996 a 2001. sociálne adaptívnymi mechanizmami, ktoré sa tu vytvárali od koloniálnej doby: rituálnym kmotrovstvom ako formou udržiavania sociálnych a interetnických hraníc, ejidom ako „moderným“ typom closed corporate community a nakoniec analyzuje Ejido Munerachi ako adaptívny (socioekologický) areál typu región de refugi konzekvencie, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by z Tarahumarskej každodennosti zmizli niektoré prehispánske kultúrne črty. Dochádza k záveru, že sú to predovšetkým intraetnické alebo intraejidálne sociálne adaptívne mechanizmy, ktoré viac determinujú budúcnosť takého spoločenstva, ako je Ejido Munerachi, než jeho tradičné kultúrne „opory“, nech sú akokoľvek staré.