Kniha sa zaoberá otázkou relatívnej váhy kultúry v pomere k sociálno-štrukturálnym a materiálnym podmienkam ľudského života. Kultúra je tu chápaná v širokom zmysle, ktorý získala v sociálnych vedách v polovici 20. storočia, ako významy zdieľané členmi spoločnosti alebo určitej skupiny. Je konanie v spoločnosti určované sociálnou štruktúrou, materiálnymi podmienkami sociálnej existencie, alebo tým, ako ľudia rozumejú svetu, druhým aj sebe samým? Je možné, aby platilo všetko zároveň? Čo znamená, že kultúra ovplyvňuje ľudské konanie? Existuje niečo ako „kultúrna logika“? Autor ukazuje, že kultúra je jedným z pôvodných zdrojov determinácie rokovaní a ako taká sa nedá redukovať na sociálne usporiadanie alebo materiálne podmienky života. Zdieľaná kultúra nikdy nie je vágna a ľubovoľná, vždy naopak zahŕňa aspoň niektoré ustálené významové súvislosti, ktoré sa ako špecifická logika danej kultúry premietajú do konania aktérov. Kultúra je pre jednotlivcov v bežnom živote neviditeľná, pretože ju nenachádzajú pred sebou, ale je tým, prostredníctvom čoho vnímajú svet, utvárajú si o ňom súdy, interpretujú situácie, av dôsledku toho tiež konajú. Pozorovateľovi sa však kultúra určitej skupiny javí ako usporiadaný celok či štruktúra a práve v tejto usporiadanosti možno vidieť vysvetlenie toho, prečo kultúra môže ovplyvňovať konanie. Autor predkladá pohľad na vzťah kultúry a jednania, ktorý je polemikou so štrukturalizmom, materialistickou teóriou symbolických praktík Pierra Bourdieuho a idealistickou kultúrnou sociológiou Jeffreyho C. Alexandera.