Spoločnosť si postupne vytvorila prepracovanú ekonomickú a sociálnu hierarchiu. Vzťahy ľudí sú posudzované nielen tradíciami, ale najmä normami a zákonmi. Ich porušovanie je chápané ako nedodržiavanie morálky a tradícií príslušnej komunity či priestupky alebo trestné činy, ktoré nerešpektujú platné zákony. Takto je posudzované nielen „smerovanie“ človeka, ale takmer každý krok, ktorý urobí. Regulácia prostredníctvom noriem a zákonov je sprevádzaná „rozvoľňovaním“ charakteru a morálky. Menej viditeľnou stránkou je, že každý zložitejší systém sa stáva zraniteľnejším. Cítime to, a hoci oficiálne preferujeme indivíduum, fakticky odovzdávame svoje kompetencie (ochranu voľnosti) iným. To nás však nezbavuje otázok aktivity človeka a zmyslu ďalšej existencie ľudstva ako živočíšneho druhu.