Vydržanie je jedným z tradičných inštitútov kontinentálneho majetkového práva. Jeho korene spočívajú v práve rímskom, kde sa formovalo spoločne s dvoma základnými inštitútmi majetkového práva – vlastníctvom a držbou, ktoré vydržanie organicky prepája.
Hoci vydržanie bežne označujeme za jeden zo spôsobov nadobúdania vlastníctva, je tento aspekt jeho existencie skôr dôsledkom ako príčinou. Zmyslom vydržania, ako o tom hovorí už právnik Gaius, je najmä ochrana poctivého držiteľa veci, rovnako ako zabezpečenie právnej istoty pri dispozícii s majetkom. Ide svojim spôsobom o nutnosť danú konštrukciou vlastníctva, resp. rozdielom medzi vlastníctvom, ako právom k veci, a držbou, ako faktickou mocou nad vecou.
O kľukatých cestách historického vývoja vydržania nielen v rímskom práve, ale aj v československom práve 20. storočia a českom práve 21. storočia, hovorí táto kniha.