Kniha prináša metodologicky inovatívny výklad zmien v socialistickom hnutí v slovenských krajinách v rokoch 1900–1920.

Dramatické udalosti svetovej vojny, revolúcia v Rusku, rozpad monarchie a vznik republiky sú nazerané z pohľadu mladej generácie príslušníkov a sympatizantov socialistického hnutia s cieľom predstaviť čitatelia alternatívny pohľad na pomerne dobre známe udalosti českých a svetových dejín. Metodologickou oporou je autorovi generačný prístup, prvýkrát v českej historickej vede takto komplexne uplatnený na historickú látku.
Autor upozorňuje na generačne špecifickú interpretáciu sveta u mládeže narodenej v rokoch 1885–1900 s citom pre interpretačné rozdiely danej národnostnou, triednou alebo politickou príslušnosťou. Vývoj v českých krajinách je systematicky porovnávaný aj so situáciou socialistickej mládeže mimo habsburskej ríše aj v rámci jednotlivých socialistických strán Predlitavska. Z hľadiska historickej vedy boli doterajšie interpretácie spomínaných udalostí na generačný faktor chudobné, niekedy dokonca generačným aspektom nedotknuté, s tendenciou k unitarizácii výkladu historických javov.
Generačná metóda v tomto zmysle osvedčila svoju relevanciu ako cesta k bohatšiemu historickému poznaniu. Osvedčila sa ako nástroj na odmietnutie ideologickej predpojatosti, či už v zmysle adorácie „Masarykovej republiky“, alebo naopak hagiografia počiatkov komunistického hnutia.
Generačný prístup sa ukázal ako vhodný a nutný korektor obzvlášť udalostných politických dejín, ale aj ako plnohodnotný interpretačný rámec pre prácu historika: pojem generácie preto môžeme bez pochýb zaradiť medzi základné nástroje historikovho poznania, vedľa pojmov ako sú národ, trieda alebo rod.