Zväzok prináša dielo Egona Hostovského (1908–1973), popredného autora psychologických a existenciálnych románov a noviel. Predstavuje autora charakteristickými prózami oboch najvýznamnejších období jeho tvorby – doby medzi svetovými vojnami, kedy sa stal jedným z popredných exponentov vlny psychologickej prózy (Dom bez pána, 1937), a doby po druhej svetovej vojne, v ktorej dospieva k reflexii absurdity ľudskej existencie v modernom svete rozpadajúce sa medziľudské komunikácie a jednoznačné hodnotové orientácie ľudského života (Polnočný pacient, 1954). Edíciu na vydanie pripravila Petra Hesová, komentár napísal Václav Vaněk.