Ktorý český román obsahuje milostný príbeh rozopnutý od cynizmu k osudovosti, pritom je humorný, ironický a potom sa premení na kriminálnu drámu vrcholiacu odvekou otázkou zrady a pomsty, mravného zlyhania a trestu? Jeho hrdinku obklopuje takmer nepreniknuteľné tajomstvo… Odpoveď je jediná: ide o Škvoreckého Levíča. Autor, vynikajúci pozorovateľ a rozprávač, obdivovateľ FS Fitzgeralda a J. Conrada, umiestnil líčenie komplikovaného dobývania slečny Lenky Striebornej pretrelým záletníkom redaktorom Karlom Lednem do pražského intelektuálneho prostredia začiatku 60. rokov, do vydavateľského zákulisia so všetkými. Január rozohrá svoj nesporný osobný šarm, vynaloží bohaté skúsenosti aj prednáša vážne mienené milostné vyznania, aby dostal do postele Lenku Striebornú, ale tá jeho snahy odmršťuje s vtipom a iróniou, až ich dialógy pripomínajú Nebezpečné známosti, vrchol milostného cynizmu. Ide mu stále len o pár nocí, alebo sa nakoniec do čiernovlasého dievčaťa s chlapčenským účesom, ktorého oči sú „veľké, čierne a úplne bez dúhoviek. Len dva čierne kotúčiky ako z bakelitu…“ bláznivo zamiloval? Pred koncom príbehu náhle mizne humor, prichádza chlad – podivné a záhadne nelogické konanie slečny Strieborné ústie v tragédii, vraždu. Skutočného vinníka by sme mohli určiť sami, ešte než ho odhalí autor…